Ako vystúpiť z komfortnej zóny (a prečo sa ňou časom stane aj úspech)

Pred pár rokmi som bol vyhorený a chcel som zavesiť foťák na klinec. Nevedel som, ako ďalej. Nezachránil ma veľký plán. Začal som veci otáčať, najprv úplne malé. Keď sa ma dnes niekto pýta, ako vystúpiť z komfortnej zóny, odpoveď je stále rovnaká: otoč jednu malú vec. A potom ďalšiu.

Kohútik, nie skok

Prvá vec, ktorú som otočil, bol kohútik na sprche. Z teplej trochu smerom k studenej. Každý deň o kúsok viac. Po pár týždňoch som zistil, že ráno vydržím pod studenou vodou a je mi to dokonca príjemné. Telo si zvyklo.

To je pre mňa celý mechanizmus. Komfortná zóna sa nerozbíja silou. Rozširuje sa opakovaním malého nepohodlia. Keď zvládneš niečo nepríjemné, uvedomíš si, koľko toho vlastne unesieš. Naučil som to aj mamu. Otužovať začala po päťdesiatke a funguje to aj u nej.

Veľa ľudí čaká na veľký skok. Na desať zelených semaforov za sebou. Toto hovorím aj študentom na vysokej škole: nečakajte. Žiadne „keď toto, tak potom“. Najmenší krok urobený dnes je viac ako veľký plán na budúci rok.

Interaktívne

Otáčaj kohútik

Posúvaj dni tréningu. Sleduj, ako rastie tvoja komfortná zóna.

Deň tréningu: 1

Aj úspech sa stane komfortnou zónou

Keď som sa uprostred pandémie rozhodol s fotografiou skončiť, prišiel telefonát z Canonu s ponukou európskeho ambasádorstva. Fotografia ma vtiahla späť. Začal som fotiť veľké veci vo svete, presne to, o čom som ako chalan z malej dediny v strede Slovenska sníval.

Lenže aj to sa časom stalo komfortnou zónou. Vždy, keď niečo zvládneš, otočíš sa a povieš si: „Fú, toto bolo treba. Takto budem fungovať.“ A o chvíľu sa zase točíš v kruhu. Len je väčší a pohodlnejší.

Preto pre mňa vystupovanie z komfortnej zóny nie je jednorazový čin. Je to cesta. A prvý krok na nej nie je skočiť do stredu, ale dať si odstup. Zastaviť sa, pozrieť sa na to, čo som urobil, a stať sa pozorovateľom. Čo mi robí dobre? Čo mi už škodí? Z kruhu, v ktorom bežíš, sa ťažko zastavuje. Zhora ho vidíš celý.

„Komfortnú zónu nerozbiješ silou, rozšíriš ju tým, že každý deň otočíš jednu malú vec.“

Niekedy je nekomfort povedať nie

Časom som zistil, že pre mňa už nie je výzvou vstať ráno a skočiť do kade so studenou vodou. To mám zvládnuté. Väčším nepohodlím bolo niečo úplne iné:

• povedať nie, keď mám všetko na dosah. Na jednom dlhom fotení bolo všetkého viac, než treba: jedla, možností, peňazí. Začalo mi to škodiť a musel som sa naučiť odmietať,
• nerobiť nič, aby sa telo stihlo zregenerovať,
• pustiť vlastné pravidlá. Dlho som si nedoprial ani pivo, lebo som chcel mať čistú hlavu. Dnes viem, že aj prísnosť sa môže stať pohodlnou škatuľkou,
• ukázať sa s niečím novým a prestať riešiť, čo si pomyslia ostatní.

To posledné bolo najťažšie. Keď som začínal s podcastom, stále som narážal na to, že sa obhajujem. Pred druhými aj pred sebou. Až som si všimol, že mi záleží na názore ľudí, s ktorými ani nespolupracujem a ani sa nevídam. Bolo to len presvedčenie v mojej hlave. Keď som ho pustil, uľavilo sa mi.

99 % zlých fotiek

Fotografia ma naučila jednu vec, ktorá platí aj mimo nej. Väčšina mojich záberov je zlá. Nepoužiteľná. Sú to chyby. A práve to jedno percento ma živí, posúva a učí. Kvôli nemu to robím.

Keď začínaš niečo nové, platí to isté. Nemusí to byť hneď stopercentné. Na nahrávanie podcastu som si cez pol Európy ťahal statívy, svetlo a mikrofón. Pre niekoho maličkosť, pre mňa nekomfort. A práve preto ma to bavilo.

Všimol som si ešte jednu vec: človek sa mení, keď tvorí. Keď si urobím vlastný projekt bez klienta za chrbtom, bez tlaku, môžem robiť viac chýb. A vždy ma to posunulo ďalej.

Tak urob dnes niečo malé, čo ti nie je príjemné. Prechádzku, keď sa ti nechce. Jedno „nie“. Jeden studenší prúd vody. Keď to zvládneš, zistíš, že si práve zažil niečo nové.

Ako s tým začať

1. Vyber si jedno malé nepohodlie na 30 dní, napríklad posledných 10 sekúnd sprchy studenou vodou.
2. Každý týždeň pridaj pár sekúnd. Zapisuj si, ako sa cítiš, nie len ako dlho vydržíš.
3. Raz týždenne si napíš jednu vec, ktorej sa vyhýbaš, a urob ju v najmenšej možnej verzii.
4. Po mesiaci sa pozri späť: čo bolo kedysi nepríjemné a dnes je normálne?

Časté otázky

Ako začať vystupovať z komfortnej zóny?

Malým, opakovateľným krokom, ktorý je mierne nepríjemný, napríklad postupne studenšou sprchou. Dôležitá je pravidelnosť, nie veľkosť kroku. Telo si zvykne a hranica sa posunie.

Prečo je ťažké opustiť komfortnú zónu?

Mozog vyhodnocuje neznáme ako riziko. Navyše si často robíme starosti s názormi ľudí, ktoré v skutočnosti nemajú na náš život žiadny vplyv. Väčšina odporu je presvedčenie v hlave.

Môže byť aj úspech komfortnou zónou?

Áno. Keď ti veci fungujú, prestaneš rásť. Preto je dobré pravidelne si dať odstup, pozorovať, kde sa točíš v kruhu, a vedome si vybrať ďalší nekomfort.

Je studená sprcha vhodná pre každého?

Pre zdravého človeka je postupné otužovanie zvyčajne bezpečné. Pri ochoreniach srdca, vysokom tlaku alebo v tehotenstve sa najprv poraď s lekárom a začni veľmi pozvoľna.

Z podcastu

Táto myšlienka otvorila úplne prvú epizódu môjho podcastu, ktorú som nahral sám uprostred jedného veľkého fotenia. Celú epizódu nájdeš v Erik Tomasak podcaste:

Prečítaj si aj

• Smútok po strate blízkeho: dovoľ si ísť na dno
• Ako správne dýchať: žiadne trendy, najprv základ
• Projektor v Human Design: prečo nemusíš tlačiť na dvere

Chceš vedieť, ako funguješ ty? Na mojej stránke si zadarmo vygeneruješ svoju Human Design mapu: typ, stratégiu, autoritu a profil. Ak ju chceš preložiť do praxe, do práce, vzťahov a rozhodnutí, rezervuj si osobný rozbor.

Erik Tomasak je portrétny fotograf (strieborné ocenenie MUSE Photography Awards 2024, bývalý ambasádor Canon), autor metódy Portrét 2.0 a konzultant Human Design. Žije na Tenerife.