Keď sme so ženou raz spätne prechádzali posledné roky, uvidel som jeden vzorec. Veci sa nepohli vtedy, keď sme tlačili najviac. Pohli sa vtedy, keď sme prestali lipnúť. Takže ako pustiť kontrolu? Nie tak, že prestaneš konať. Ale tak, že prestaneš držať výsledok.
Motorka, ktorú som si vytlačil
Veľmi som chcel motorku. Tlačil som na to, riešil som to každý deň a hovoril som o tom toľko, že to doma už nikto nechcel počúvať. Nakoniec som si jednu kúpil, hoci som pri nej nemal dobrý pocit. Po troch-štyroch dňoch som ju vrátil, lebo ma trikrát nechala stáť.
Tak som to pustil. Venoval som sa tomu, čo ma naozaj držalo, a na motorku som prestal myslieť. Do mesiaca sme mali prístup k desiatkam motoriek: jazdíme na nich a fotíme ich. Prišlo to z miesta, ktoré by ma nikdy nenapadlo.
Chcieť niečo je v poriadku. Problém je kŕč. Keď chceš príliš, rozhoduješ sa zo strachu a berieš veci, ktoré necítiš.
Lipnutie odpudzuje
Najsilnejšie som to zažil v láske. Pol roka som cítil, že je to žena môjho života. Ako projektor som však čakal. Nezavolal som, nenapísal som. Bolo to neskutočne ťažké.
Potom prišiel moment, keď som si úprimne povedal: v tomto živote asi nemáme byť spolu. Pustil som to a išiel som naozaj na rande s niekým iným. V tých istých dňoch moja žena pocítila, že jej chýbam, a ozvala sa. Do týždňa sme sa stretli.
Dnes tomu rozumiem takto: kým lipneš, si v napätí. To napätie je cítiť. Ovplyvňuje, čo hovoríš, ako sa rozhoduješ aj to, ako ťa vnímajú druhí. Keď pustíš, uvoľní sa priestor. Pre teba aj pre toho druhého.
„Urob svoju časť naplno a výsledok pusti. Kŕč odpudzuje, dôvera otvára.“
Interaktívne
Drž kontrolu, alebo pusť
Podrž tlačidlo a drž kontrolu. Potom ho pusti a sleduj, čo príde.
Prijať najhorší scenár
Moja žena dlho pracovala tam, kde jej nebolo dobre. Hovorila si, že dá výpoveď, keď si nájde niečo nové. Zlom prišiel, keď úprimne prijala najhorší scenár: odsťahuje sa na mesiac domov, otrasie sa a začne odznova. Keď to v sebe prijala, nič z toho nakoniec nebolo potrebné.
Pár dní po výpovedi potrebovala do týždňa tisíc eur na letenku a netušila odkiaľ. V piatok sa jej po dvoch rokoch ozval známy s ponukou na týždňovú prácu. Honorár: presne tisíc eur. Nehovorím, že to tak vyjde vždy. Hovorím, že prijatie uvoľní ruky aj hlavu a zrazu vidíš možnosti, ktoré si v strachu prehliadal.
Ja som to mal podobne vo firme. Eventy nám robili veľkú časť príjmov, ale už som ich nechcel robiť. Povedať im nie znamenalo skočiť do prázdna. A keď sme sa presťahovali na Tenerife, podprahovo ma žrala otázka: čo sa stane, keď nám dôjdu peniaze? Akonáhle som sa uvoľnil, začali chodiť ponuky.
Strach z najhoršieho ťa drží, kým sa mu nepozrieš do očí. Keď si úprimne odpovieš „prežil by som to“, stratí silu.
Odovzdanie nie je pasivita
Toto chcem povedať jasne. Na všetkom sme pracovali. Nikto nám nič nezaplatil. Odovzdanie znamená urobiť svoju časť naplno a pustiť výsledok. Nie ležať a čakať.
Mne pomohlo, keď som prestal sám seba ničiť. Prestal som chodiť na pravidelné párty, prestal som zajedať nespokojnosť a večer sa zahlcovať sociálnymi sieťami a telkou. Až keď som to povypínal, začal som vôbec počuť, kam ma to vnútri ťahá.
A netreba hneď skákať. Nemusíš zajtra dať výpoveď. Kľudne zostaň v práci a rob svoje veci popri tom. Začína sa to pri maličkostiach:
- počúvať telo pri jedle,
- povedať nie tomu, čo ťa vyčerpáva,
- vybrať si to, pri čom máš dobrý pocit, aj keď to v tabuľke nevyzerá najlepšie.
Pre mňa bol takým krokom prvý post s podcastom. Mal som z neho obrovský strach. Keď som ho dal von, prišlo mi to úplne prirodzené. Lenže v hmote to chvíľu trvá, kým sa zmena prejaví. Tak buď trpezlivý. Malé veci sa pohnú rýchlo, veľké potrebujú čas.
Ako s tým začať
- Napíš si jednu situáciu, ktorú sa snažíš za každú cenu kontrolovať.
- Opíš si najhorší možný scenár a úprimne si odpovedz: prežil by som to?
- Urob všetko, čo je v tvojich silách, a vedome si povedz: výsledok púšťam.
- Všimni si, čo prišlo počas nasledujúcich týždňov. Zapisuj si synchronicity.
Časté otázky
Ako sa naučiť pustiť kontrolu?
Začni pri malých rozhodnutiach a počúvaj telo namiesto tabuľky. Pomáha si úprimne predstaviť najhorší scenár a prijať ho. Strach potom stratí silu.
Je odovzdanie sa to isté ako rezignácia?
Nie. Rezignácia znamená vzdať sa. Odovzdanie znamená pracovať na tom, čo môžeš ovplyvniť, a výsledok nechať otvorený. Ostávaš aktívny, len nelipneš.
Prečo sa veci dejú, až keď ich pustím?
Keď lipneš, si v napätí a strachu, čo ovplyvňuje rozhodnutia aj správanie. Pustením sa uvoľníš, vidíš viac možností a ľudia ťa vnímajú inak.
Ako rozlíšiť intuíciu od strachu?
Intuícia býva tichá, jasná a pokojná, aj keď ťa niekam posiela. Strach je hlučný, opakuje sa a sťahuje telo. Pomáha počkať a nerozhodovať sa v emočnom vrchole.
Z podcastu
Táto myšlienka sa mi vyjasnila v rozhovore s mojou ženou o tom, kedy sa nám v živote veci naozaj pohli. Celú epizódu nájdeš v Erik Tomasak podcaste:
Prečítaj si aj
- Projektor v Human Design: prečo nemusíš tlačiť na dvere
- Ako vystúpiť z komfortnej zóny (a prečo sa ňou časom stane aj úspech)
- Smútok po strate blízkeho: dovoľ si ísť na dno
Chceš vedieť, ako funguješ ty? Na mojej stránke si zadarmo vygeneruješ svoju Human Design mapu: typ, stratégiu, autoritu a profil. Ak ju chceš preložiť do praxe, do práce, vzťahov a rozhodnutí, rezervuj si osobný rozbor.
Erik Tomasak je portrétny fotograf (strieborné ocenenie MUSE Photography Awards 2024, bývalý ambasádor Canon), autor metódy Portrét 2.0 a konzultant Human Design. Žije na Tenerife.
